Dvadsiate výročie posviacky kostola v Bešeňovej

Tohtoročný Advent sme v Bešeňovej začali skutočne výnimočne. V stredu 2. decembra sme vo filiálnom kostole Najsvätejšej Trojice slávili 20. výročie jeho posviacky. A aj keď by sa mohlo zdať, že sa táto udalosť v strede pracovného týždňa a povinností s ním spojených nenápadne stratila, opak bol pravdou.

Tento míľnik pritiahol na slávnostnú sv. omšu mnohých veriacich. A viacerých aj z tých, ktorí boli pri zrode myšlienky o stavbe, a potom aj samotnej výstavbe kostola. Túto udalosť prišiel dokonca s veriacimi osláviť aj biskup Ján Kuboš, diecézny administrátor. Vo svojom príhovore sa zamýšľal nad významom a dôležitosťou kostola, a to zvlášť práve v aktuálnom čase korony. Prítomných povzbudil, aby boli aj oni sami chrámom. Chrámom Ducha Svätého medzi ľuďmi i v súčasnej spoločnosti.

Pozvanie prijali aj bývalí kňazi farnosti, vdp. Jozef Gallovič a Slavomír Bigoš. Sv. omšu koncelebroval aj Peter Kvasňák, farár v Liptovskom Jáne a samozrejme náš duchovný otec Peter Lešňovský.

V závere sv. omše sa biskupovi prihovoril a poďakoval starosta obce Martin Baran. Pripomenul udalosti spojené s výstavbou kostola a poďakoval všetkým, ktorí sa na nej finančne, pracovne alebo akýmkoľvek iným spôsobom podieľali.

K slávnostnej atmosfére tohto výročia prispela aj krásna kvetinová výzdoba, ako aj dominantný adventný veniec, ktoré na túto príležitosť pripravila Katarína Hošalová. Poďakovanie však patrí aj ostatným, ktorí akýmkoľvek iným spôsobom prispeli k príprave a priebehu tejto slávnostnej sv. omše, ako aj tým, ktorí sa o kostol starajú celých 20 rokov. Spomedzi nich je určite potrebné spomenúť pani kostolníčku Máriu Zacharovú.

Rok 2020 bol pre kostol výnimočný aj z dôvodu, že sa v ňom pod taktovkou pána farára a s podporou obce a viacerých aktívnych farníkov uskutočnili potrebné renovácie ako maľovanie interiéru kostola, čistenie travertínového obkladu, výmena lepenky na streche či inštalácia klimatizácie.

Verme teda, že kostol v Bešeňovej bude aj naďalej a čoraz viac duchovným centrom obce. Že bude miestom skutočného spoločenstva so živými vzťahmi k Bohu i ľuďom, ktorých význam, ale na druhej strane aj riziko rýchlej straty, sa tak zreteľne ukazuje práve dnes, v dobe koronakrízy.

Akí teda budeme my a náš kostol o ďalších 20 rokov? Nazdávam sa, že odpoveď by nemala ostať len v teoretickej rovine. Lebo ak nám skutočne záleží na budúcnosti našej viery i viery našich detí, je nevyhnutné žiť ju prakticky a reálne a aj mimo pohodlia vlastnej izby. Presne tak, ako nás k tomu počas kázne vyzval aj otec biskup. A nie, nie je a nebude to jednoduché. Okrem iného aj preto, že podstatné veci v živote poväčšine nejdú poľahky. No práve preto sa za ne oplatí bojovať a ísť si  za nimi. Čo myslíte, zvládneme to?

Andrea Božeková