Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Liptovská Teplá

História obce

Kráľovský majetok Teplej a jeho drobenie

     Trvalé osídlenie územia Liptovskej Teplej je zaraďované do veľkomoravského obdobia. Názov obce sa vyvinul zo slovanského názvu miestneho potoka a z listinného materiálu z 13. storočia ho poznáme v tvaroch: Tepla, Teplo, Topla, Thopla a iné. Názov vznikol zo slovanského základu tepla.

     Teplá patrí medzi najstaršie dediny v Liptove, ktoré vznikli pred 11. storočím. Bohaté nálezy z veľkomoravského obdobia v Teplej a okolí potvrdzujú slovanský pôvod sídla. V roku 1978 boli pri stavbe domu, v časti zvanej Hlinisko, nájdené pozostatky sídliska s množstvo črepov s viacnásobnou vlnovkou a obežnými ryhami, ktoré boli archeológmi zaradené do 11. – 12. storočia. V miestnej časti Madočany v časti zvanej Skaličky bolo pri záchranno-zisťovacom výskume v roku 1980 objavené sídlisko datované do 9. – 10. storočia. Na archeologické nálezy je bohaté najmä okolie Liptovského Michala. Pozostatky sídliska z 9. storočia sa našli pod návrším kostola, ale aj na oboch brehoch Ľupčianky, severovýchodne od obce a východne od návršia s názvom Hradisko. Sídlisko z 9.- 10. storočia sa nachádzalo aj neďaleko od dnešnej križovatky štátnej cesty s cestou do Partizánskej Ľupče a v miestach zvaných Lažtek, severozápadne od kostola pri diaľnici. Tu bola v rámci záchranného výskumu objavená v roku 1973 obdĺžniková polozemnica so zaoblenými rohmi a s pozostatkami kamennej pece.
Po začlenení Liptova do uhorského štátu bolo až do polovice 13. storočia územie Liptovskej Teplej kráľovským majetkom, ale postupne sa drobilo viacerými kráľovskými donáciami.1/

     Už niekedy v rokoch 1255-1270 kráľ Belo IV. daroval Marcelovi, synovi Ilaria (Hilara) územný majetok, na ktorom neskôr vznikla Bešeňová. Pôvodná listina sa nezachovala, ale na túto donáciu sa odvolávajú mladšie listiny. Ide podľa všetkého o prvý väčší zásah do územia pôvodnej Liptovskej Teplej.2/

     Ďalším zásahom do domínia Teplej bola donácia z roku 1264, keď kráľ Belo IV. daroval Klementovi z Teplej územný majetok pri potoku Teplá neďaleko sielnického mlyna. Rok tejto donácie sa zároveň považuje za prvú písomnú zmienku o Liptovskej Teplej. V roku 1278 donáciu Klementovi potvrdil aj kráľ Ladislav IV. V tejto hraničnej časti územia Teplej neskôr Klementovi potomkovia založili obec Kalameny a názov obce používali v predikáte. Od Klementa si svoj pôvod odvodzovali tunajší zemania Lofajovci, ktorí svoje majetkové nároky dokazovali transumptom pôvodnej listiny vyhotoveným Hodnoverným miestom v Spišskej Kapitule z roku 1696.3/

     V roku 1264 sa územie Teplej spomína aj v inom prípade. V tomto roku zvolenský župan Michal z poverenia kráľa uviedol Jána, zvaného Galský (Gallicus) do vlastníctva lúk s rozsahom 4 popluží ležiacich medzi Teplou a západne od Vlách.4/

     Kráľ Ladislav IV. v roku 1278 daroval Marcelovým synom Tomášovi a Šimonovi a Siburovým synom Albertovi a Dionýzovi z pôvodného územia Teplej zem zvanú Turapatak, výmenou za ich polia v Teplej. Obdarovaní boli pravdepodobne obyvateľmi Teplej a patrili medzi kráľovských populov. V tomto období sa kráľovský kľúčiar Hete snažil získať pôvodný majetok Marcela, ktorý získal donáciou od Bela IV. Kráľ Ladislav IV. však potvrdil Marcelovi vlastníctvo majetku.5/

     V roku 1286 žiadali Ilariovi synovia Mikuláš a Marcel kráľa Ladislava IV. aby im potvrdil donáciu Bela IV. a jeho syna Štefana na zem pri Váhu a potoku Medokýš (Medekuspataka), ktorú pred tým vlastnil šľachtic Havran (Hovran) a ktorú získal Mikuláš a Marcel, synovia Ilaria za zásluhy pri výprave Bela IV. a Štefana V. do Bulharska. Kráľ im donáciu potvrdil. Išlo o územie neskorších dedín Marcelová a Potok. Havran bol pôvodným vlastníkom stredovekého hrádku, vybudovanom na starších základoch hradiska púchovskej kultúry. Meno jeho dávneho majiteľa sa zachovalo dodnes v názve vrchu, na ktorom hrad stál.6/

     Drobenie kráľovského majetku Teplej pokračovalo aj v nasledujúcich desaťročiach. V roku 1298 zvolenský Župan Demeter na podnet kráľa Ondreja III. daroval Ivankovi, synovi Slávka (Zalok) jedno poplužie zeme vyčlenené z majetku populov v Teplej pri Váhu. Na tomto území neskôr vznikla dedina Ivachnová. V roku 1300 donáciu potvrdil Ivankovmu synovi Jakubovi aj kráľ Ondrej III.7/

     Ďalšiu čiastku z domínia Teplej (východná časť) v roku 1320 zvolenský župan Donč daroval na hrade Liptov Štefanovi, Jakubovi, synom Ludka (Ludk) za ich verné služby. Majetok ležal medzi zemou Klementových synov a majetku zemana Madača. Tým istým zemanom v roku 1326 daroval opäť župan Donč územie medzi Madočanmi a Kalamenmi. Madočany vznikli niekedy koncom 13. storočia na podnet zemana Madača, čo vyplýva z názvu dediny Madachfelde, Madachhaza. V čase donácií z rokov 1320 a 1326 zaiste ešte žil. Pochádzal tiež z populov v Liptovskej Teplej. Zemania z Kalamien boli príbuzní potomkov Madača. Vlastníkmi Lúčok bol niekedy na začiatku 14. storočia aj Mikuláš. Kráľ Karol Róbert jeho synom Parisovi, Petrovi, Benčovi (Benach) a Dežovi vymenil majetok v Lúčkach za kráľovský majetok, pôvodne patriaci k majetkovému komplexu Sielnice, ktorý pred tým patril Pavlovi Krajčírovi (Zem Pavla Krajčíra - Zapoblafelde). Parisovi potomkovia tu vybudovali dedinu Parížovce.8/

     Územie neskoršej Ivachnovej sa rozrástlo v 1332, keď zvolenský župan Donč daroval Jakubovi, Ivankovmu synovi časť zemí medzi Teplou a Medokýšom, ležiace vedľa jeho majetku a určil ich hranice.9/

     V susedstve Ivachnovej vznikla na začiatku 14. storočia zemianska osada Lazy. V roku 1358 kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo Lazov, vyčlenených niekedy v rokoch 1272-1290 z chotára Teplej, zemanovi Pavlovi. Pavlovi potomkovia s prezývkou Vlka a Brna neskôr používali Lazy v predikáte. Aj v nasledujúcich storočiach ostali Lazy kuriálnou dedinou.10/
V roku 1390 kráľ Žigmund po zistení falzifikátorskej činnosti Jána Literáta z Madočian daroval časť majetku Madočian zemanom zo Šoldova (zaniknutá obce medzi Štrbou a Važcom). Túto časť kráľ odobral Jánovi z Madočian po preukázaní jeho činov a jeho upálení na hranici v roku 1390. Nakoniec vzal na milosť príbuzných potrestaného falšovateľa a ešte v tom istom roku vydal donáciu na časť majetku Madočian aj príbuzným Jána Literáta – Jánovi a Martinovi.11/
Takzvaný Liptovský register, ktorý vznikol v roku 1391 z činnosti komisie krajinského sudcu a liptovského župana Imricha Bubeka, dokumentuje veľmi podrobne držbu jednotlivých majetkov vzniknutých na území Teplej od druhej polovice 13. do konca 14. storočia. Svoje majetkové nároky a hodnovernosť držby potvrdili predložením listín pred Bubekovou komisiou v roku 1391 Klementovi potomkovia Pavlov syn Ján a Pavol, syn Ladislava. Donačné listiny na Marcelovú a Potok predložil Tomáš, syn Andreja a vnuk Marcela. Ten istý Tomáš s bratom Štefanom, zvaní Besseneu, sa v roku 1410 spomínajú v donácii kráľa Žigmunda na dedinu Potok – Medokýš.
Ján, syn Mikuláša z Ivankovej Vsi (Ivachnovej) predložil komisii listiny z rokov 1298 a 1332. To dokazuje, že sa obidva majetky, ktoré nadobudli jeho predkovia splynuli do jednej osady. Pred komisiu predstúpili v roku 1391 aj zemania z Vlašiek (predkovia rodu Demke) a vyhlásili, že v prípade Vlašiek o ich majetok, ktorý ich zaväzuje službou v kráľovskom vojsku. Toto územie bolo tiež vyčlenené z majetku Teplej niekedy v druhej polovici 13. storočia. A záznam v Liptovskom registri z roku 1391 je prvou písomnou zmienkou o tejto dedine.12/

     Na začiatku 90-tych rokov 14. storočia odmietol vykonávať služby pre Liptovský hrad a utiekol majiteľ Ivankovej Vsi (Ivankahaza, Ivankova Ves) Mikulášov syn Ján. Preto v roku 1392 dostali prédium (opustenú usadlosť) Ivankahaza Tomáš a Štefan, zvaní Bissenius za služby na Liptovskom hrade.13/
Aj keď sa potomkovia zemana Ludka spomínali v donácii z roku 1320, dedina Lúčky, ktorá tiež vznikla na území Teplej, sa prvý krát spomína až v roku 1469. V tom čase bola vlastníctvom Liptovského a neskôr Likavského hradu. Či pôvodní vlastníci vymreli, alebo v prípade Ludkovcov ide o iné územie, nie je známe.14/

     V priebehu druhej polovice 13. a prvej tretiny 14. storočia sa na území pôvodného domínia Teplej kráľovskými donáciami vytvorili menšie územia, na ktorých postupne vzniklo okolo 10 dedín. Ich vlastníkmi boli jednak potomkovia pôvodných obyvateľov - populov Teplej, zemania z Kalamien (Lofajovci), Turíka (Turanskovci) a Madočian (Madočiansky), ale aj zemania pochádzajúci z územia mimo hraníc Liptova, ale aj Uhorska, ako zemania z Bešeňovej (Bešeňovský), Vlách (Vlašský), Vlašiek (Demke), či Lúčok. Časť týchto rodov v priebehu 15. a 16. storočia vymrela a ich majetky získali rozpínajúce sa rody Rakovskovcov, Kubíniovcov, Ušaliovcov a neskôr Horvátovcov.


1/ BIALEKOVÁ, D. a kol. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia, II. zväzok,
Nitra 1992, s. 27-28; BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 118; ŠMILAUER, V.: Vodopis...., s.
465, RATKOŠ, P.: Toponymia...., s. 209
2/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 1. časť, In. Liptov 7, Osveta, Martin 1983, s. 50; BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 119; BORSA, I.: RA II, č. 2940
3/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 1. časť, In. Liptov 7, Osveta, Martin 1983, s. 84; Biskupský úrad, Spišské Podhradie, Hodnoverné miesto spišská kapitula, prot. XXXI, fol. 96; BORSA , I.: RA II, č. 2907, 2908; HÚŠČAVA, A.: Kolonizácia Liptova, s. 20; BEŇKO, J.: Osídlenie, s. 119; FEJÉR,
G.: CDH IV 3, s. 195, 209; ŠMILAUER, V.: Vodopis starého Slovenska, s. 42
4/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 2. časť, In. Liptov 8, Osveta, Martin 1985, s. 154; 3. časť, In. Liptov 9, Osveta, Martin 1987, s. 99
5/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 3. časť, In. Liptov 9, Osveta, Martin 1987, s. 88; HÚŠČAVA, A.: Kolonizácia, s. 25; BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 122
6/ BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 120; ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 1. časť, In. Liptov 7, Osveta, Martin 1983, s. 50; BORSA , I.: RA II, č. 3515
7/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 1. časť, In. Liptov 7, Osveta, Martin 1983, s. 78; HÚŠČAVA, A.: Kolonizácia, s. 34; BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 120
8/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 2. časť, In. Liptov 8, Osveta, Martin 1985, s. 178, 191-192; Biskupský úrad, Spišské Podhradie, Hodnoverné miesto spišská kapitula, prot. XXXI, fol. 97-98; BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 123-124
9/ BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 120; ŠMILAUER, V.: Vodopis starého Slovenska, s. 42
10/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 2. časť, In. Liptov 8, Osveta, Martin 1985, s. 136; Biskupský úrad, Spišské Podhradie, Hodnoverné miesto spišská kapitula, Scrin VI., Introduct. C. Liptov., fasc. 5, nr. 9;
11/ BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 123; HÚŠČAVA, A.: Ján Literát a liptovské falzá, s. 38-39;
12/ ŠA Bytča, Liptovská župa I, Liptovský register
13/ BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 120; MÁLYUSZ, E.: Zsigmondkori, I, nr. 2543;
14/ BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 122; Letopis MS, 11, 1874, s. 81


Najstaršie dejiny Teplej a Madočian

     Územie Liptovskej Teplej sa spomína prvý krát v donáciách na susedné územia v roku 1264. Osada Teplá má dokázateľne slovanské korene, podobne ako blízka Liptovská Sielnica. Chotár pôvodnej Teplej patril medzi obrovské domíniá, akými boli v Liptove napríklad Uhorská Ves či Paludza. Na veľkom území kráľovského domínia Teplej v priebehu 13. a 14. storočia teda vzniklo niekoľko dedín: Kalameny, Turík, Bešeňová (Marcelová), Potok, Ivachnová, Lazy, Madočany a Lúčky. Rozvinutosť Teplej už na začiatku 13. storočia dokazuje aj existencia tunajšieho kostola svätého Filipa, vodného mlyna či kvalitnej školy už v polovici 16. storočia.
     Do začiatku 16. storočia bola Liptovská Teplá súčasťou majetkov hradného panstva Likava. Povinnosťou tunajších obyvateľov bolo ročne platiť panstvu 22 zlatých dane. Počas pôstu dodávali 50 haringov a pol gbela konopného semena na olej. Na Veľkú noc boli povinní odovzdať jahňa a 50 vajec. Na Michala zase 60 gbelov raži, jačmeňa a ovsa a 8 vykŕmených kohútov (kapúnov). Na Vianoce museli odovzdať 8 gbelov chmeľu a jedného zajaca. V rámci poddanských robôt museli obrobiť panskú lúku, pole a záhrady, či doviesť na Likavský hrad 9 vozov palivového dreva, vypraviť 3 povozy po soľ do Poľska, vykŕmiť pre panskú kuchyňu dva bravy. Povinnosťou Teplanov bolo v tomto období aj udržiavať a čistiť priekopy pod hradom, ale aj dovážať víno do panských pivníc.1/
     V roku 1536 podľa daňových súpisov stálo v Teplej 13 usadlostí. Neskôr sa osada vyľudnila, pretože v roku 1549 sa v súpise uvádza len 7 usadlostí a v roku 1596 boli Teplania zdanení len od 5 aj pol usadlosti. V polovici 16. storočia opustené sedliacke usadlosti zabrali noví zemepáni Horvátovci a zriadili na nich majer. Tento sa v roku 1557 rozkladal na pôvodných šiestich usadlostiach. Majer riadil zemepánom ustanovený správca – provizor. Týmto činom postupne stúpal počet želiarov pracujúcich na majeri. Zatiaľ čo v rokoch 1536 a 1549 boli v Teplej len dve domácnosti želiarov, v roku 1596 ich už bolo 18. V roku 1600 už v Liptovskej Teplej stálo 34 poddanských domov, jedna kúria zemanov Horvátovcov z Végly, mlyn, kostol, fara a škola. 2/
     Madočany vznikli na podnet zemana Madača niekedy v polovici 13. storočia, ktorý zomrel niekedy po roku 1326. Madač bol predkom zemianskej rodiny Madočianskovcov (Madočányi) z Madočian. Nie je známe v akom príbuzenskom vzťahu boli Madač a neskorší vlastník Madočian – Domen. Ján Beňko ho vo svojej práci považuje za Madačovho syna, A. Húščava odvolávajúc sa na staršiu prácu S. Horvátha, ho považuje za potomka Sybura, predka rodu Turanskovcov z Turíka a Komjatnej. Podľa posledných výskumov treba dať za pravdu Beňkovi a za Madačovho syna môžeme označiť s veľkou pravdepodobnosťou Domena (Dominika). Rodina potomkov Domena vlastnila Madočany v 14. storočí. Z nich sa negatívne preslávil Ján zvaný Literát, ktorý bol v roku 1390 upálený po obvinení z falšovania kráľovských listín. Zároveň mu bol skonfiškovaný majetok. Časť jeho majetku daroval kráľ Žigmund v roku 1390 zemanom zo Šoldova (zaniknutá dedina medzi Štrbou a Važcom) a časť majetku vrátil v roku 1412 príbuzným Jána z Madočian. V priebehu 15. a 16. storočia zemania z Madočian väčšinu majetku predali zemanom Kubíniovcom z Kubína. Na konci 16. storočia stáli v Madočanoch 4 zemianske kúrie Madočianskovcov a Kubíniovcov. Zemianske polia obrábali tunajší želiari. V roku 1600 tu stálo deväť želiarskych domov.
3/


1/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 2. časť, In. Liptov 8, Osveta, Martin 1985, s. 154-155; ŠA Nitra, Iležházi, T. Prefekt č. 1, s. 102
2/ tamže; ŠA Bytča, Liptovská Župa I, Kongr. Zápisnica z rokov 1580-189
3/ ULIČNÝ, F.: Osídlenie Liptova do konca 16. storočia, 2. časť, In. Liptov 8, Osveta, Martin 1985, s. 178-Č 179; HÚŠČAVA, A.: Ján Literát a liptovské falzá, s. 27-31; HORVÁTH, S.: Az „átkosemlékü“ János diák leszármazása, Turul 1905 (XXIII), s. 34-36; BEŇKO, J.: Osídlenie severného Slovenska, s. 123-124

 

AUTORI: PhDr. Peter Vítek – Mgr. Miroslav Martinický


 

webygroup

dnes je: 24.4.2017

meniny má: Juraj

Za obsah zodpovedá
webmaster


2068811

Úvodná stránka